Trizna

Autor: David Ištok | 20.3.2014 o 8:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  101x

Trizna sedí sklátene nad stolom, obráti do seba ďalšie poldeci a naleje si znovu. Rozleje pri tom na stôl, rukou utrie a vypije. S fučaním vydýchne do dlane. Pohľad mu spočinie na pokrkvaný papier. Zhnusene sa na neho zadíva. „A som v prdeli. Všetko je v prdeli," povie si pre seba.  

V sklade, ktorý je spojený úzkou chodbou priamo s krčmou, medzi naskladanými sudmi piva na sebe a kopami prepraviek, je malý ošúchaný drevený stôl. Sedí pri ňom Trizna. Na sebe má biely plášť, takmer ako lekár. Dokonca aj tvár ma strhanú a s miernym strniskom ako lekár po nočnej. Trizna je však miestny krčmár. Na stole je popolník, viac plný ako prázdny, fľaša rumu a poldeci. Z fľaše je viditeľne odpité.

Trizna sedí sklátene nad stolom, obráti do seba ďalšie poldeci a naleje si znovu. Rozleje pri tom na stôl, rukou utrie a vypije. S fučaním vydýchne do dlane. Pohľad mu spočinie na pokrkvaný papier. Zhnusene sa na neho zadíva.

„A som v prdeli. Všetko je v prdeli," povie si pre seba.

Trizna je už zjavne opitý. Vytiahne cigaretu a zapáli si. V sklade je nafajčené, dym sa pomaly rozlieza od stola a ľahký prievan ho ťahá po celej miestnosti. Trizna ho nemo pozoruje. Po chvíli sa však zháči, rozčúli sa.

„Ale ja ho jebem ! Kurvu jednu špinavú," vykríkne. „Hajzel jeden plešatý !"

V tom momente vstane a so  zakaleným pohľadom pozrie na zadné dvere ktoré vedú zo skladu na malé parkovisko. Päsťou k nim pohrozí.

„Mňa ty neojebeš !".

Zatacká sa, skoro spadne. Prichytí sa o stôl, zabohuje si. Načiahne sa rukou za fľašou aby si nalial ďalšie poldeci. V trasúcej ruke sa mu fľaša s rumom vyšmykne, padne na zem a rozbije sa. Trizna s hrmotom odsunie stoličku, ktorá tiež padne na zem.

„Kurva."

Krčmár neveriaco pozerá na rozbitú fľašu rumu na zemi. Prejde k stĺpcom s prepravkami a kartónmi a hľadá rum. Odsúva jednu vysokú kopu. Nič nenájde. Prejde k naskladaným sudom piva. Zadíva sa a za nimi objaví ešte pár kartónov s alkoholom. Na spodných je nápis Tuzemský um. Schytí ich, no ani nimi nepohne, sú z hora silno zaťažené ostatnými kartónmi. Snaží sa ho posunúť, no nejde mu to. Trizna sa narovná, zhlboka sa nadýchne a znovu sa zohne. Zaprie sa ešte raz, podarí sa mu ich posunúť, no sudy sa zakymácajú a s rámusom sa zvalia priamo na Triznu. Ten stačí len zakričať a ostane nehybne ležať na zemi.

Lysý, obtlstlý plešatý muž v rokoch, tesne po päťdesiatke vojde do skladu. Rozhliadne sa vôkol seba, uvidí rozbitú fľašu rumu na zemi, padnutú stoličku. Udivený spraví pár krokov do miestnosti.

„Boha !"

Napravo zbadá Triznu nehybne ležiaceho pod sudmi piva. Na hlave má ranu, na zemi je trochu krvi. Pribehne k nemu. Skloní sa k zemi a začne Triznu fackať po líci.

„Hej ! Trizna !," kričí. „Hej, preber sa, Trizna !"

Stále sklonený, prestane. Rozhliadne sa ešte raz okolo seba. Rukou si utrie upotenú tvár. Posledný krát ešte schytí Triznu za biely plášť a pomyksľuje s ním. No Trizna nič.

„Boha. Ej boha, Trizna."

Od dverí sa ozve prekvapený hlas Laja. Vidí skloneného Lysého nad Triznovým telom.

„Čo robíš ? Počuješ ? Čo robíš Lysý ?"

Lysý sa strhne, s vyvalenými očami pozrie na meravo stojaceho Laja v montérkach.

„Čo ?" prekvapene sa teraz opýta Lysý. „Lajo, kurva, šak on..."

Lysý nedokončí vetu, znova sa skloní k telu.

„...šak on zdechol," vyfučí naraz.

Lajo spraví pár krokov smerom k Lysému. Na zemi vidí krv. Lysý, stále sklonený si utrie pot z tučnej bravčovej tváre. Díva sa uprene na Laja, čaká čo bude.

„Muselo ho zavaliť, alebo čo."

Lajo sa tiež zohne. Bezmocne pomyká telom.

„Trizna !" kričí teraz Lajo. „Trizna !" Ale krčmár nič.

Lajo priloží ucho ku krčmárovým ústam.

„Já nevím, ale dýcha ? Či ne ?" Lajo sa odtiahne.

Je nervózny a jemu začína byť v montérkach horúco.

„Je po ňom, nerozumíš, šak nedýcha !" vyštekne Lysý.

Lajo sa prudko postaví, zhlboka sa nadýchne. Prekračuje na mieste. Napokon podíde pár krokov k stolu, dvihne padnutú stoličku a posadí sa. Všimne si rozbitú fľašu rumu na zemi.

„Musel byť nacenganý."

Lysý mlčky prisvedčí. Nevie čo by povedal. Konečne vstane od zeme kde leží Trizna. Sadne si oproti Lajovi. Ten len kuká okolo, na stole vedľa popolníka zaregistruje pokrčený kus papiera. Zoberie ho. Prekvapene číta. Lysý si všimne jeho výraz.

„Čo je to ?"

Lajove prekvapenie sa pomaly mení na zdesenie. Na okamih pozrie na Lysého sediaceho oproti.

„Počuješ, čo je to ?"

Lajo sa odsunie na stoličke. Ešte raz preletí papier očami, polohlasom začne čítať.

„...týmto sa právoplatným majiteľom pohostinstva na parcele číslo...stáva Alojz Lysý."

Lysý sa v tom momentne prudko nahne a papier vytrhne Lajovi z ruky.  Začne na neho kričať.

„Daj to sem, kurva daj to sem !" „To neni...jak to celé oné..."

Lajo vstane a zhrozene sa pozrie na telo Triznu na zemi. Potom mu pohľad spočinie na upotenej tvári Lysého.

„Ty kurva ! Ty si ho zabil ! Normálne si ho..."

„Drž hubu !" zrúkne Lysý. „Ničomu nerozumíš, nič sa nestalo !" posledné slová Lysý obzvlášť zdôrazní.

Lajo zacúva smerom k dverám. Ťažko dýcha, drží sa steny. Opäť zacúva o pár krokov.

„Ty si ho zabil Lojzo. Ja, musím..." Lajo nedokončí.

„Nikoho som nezabil ! Počuješ !"

Lysý vyštartuje smerom k Lajovi.

„Kam si myslíš kurva, že ideš !"

Zdrapí Laja za rameno a šmarí ho o stenu. Pritlačí ho k nej.

„Nikoho som nezabil, preboha, čo si myslíš. Rozumíš, nikoho som nezabil !"

Lajo zakričí, ale Lysý mu celou silou vrazí do tváre, potom ešte raz a zvalí ho zem. Otrase sa, je celý spotený, mierne sa mu točí hlava. Na okamih sa mu zatmelo pred očami.

Lajo na zemi zasyčí.

„Ty sviňa !"

Lysý mu chytí hlavu a vrazí mu ešte raz. Pritiahne si ho k sebe. Fučí a v kútikoch úst sa mu robí pena.

„Ničomu nerozumieš."

Prudko mu hodí hlavu späť na zem. Hlava tupo narazí na podlahu. Vedľa je tenký potôčik krvi.

Lysý vstane. Je nervózny. Spotenými dlaňami si utrie tvár, no nepomáha. Obzerá sa. Zo zadného vrecka vyberie vreckovku a utrie si čelo, tvár aj krk. Zohne sa znovu k Lajovi a utrie mu ranu na hlave. Chytí bezvládne Lajove telo  a tiahne ho smerom k zadným dverám.

Trizna sa nemôže hýbať. Oči si ťažko privykajú na svetlo. Pár krát zažmurká. Snaží sa otočiť, ale nedá sa mu. Díva sa na strop so slabo svietiacou neónkou. Je v sklade, stále je v sklade. Hlavou otočí smerom k zadným dverám. Uvidí tenký pásik zaschnutej čiernej farby. Zachraptí.

„Pomóc ! Pomóc !"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?