Môj november 1989

Autor: David Ištok | 17.11.2013 o 15:09 | (upravené 18.11.2013 o 12:59) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  88x

Mal som tri a pol roka, sedel som otcovi na pleciach a v ruke som mal malú československú zástavu, čo mi mama doma vyrobila. Nevedel som čo presne sa deje, bol som malé decko. Všade naokolo nás bolo plno ľudí, tlačili sa, skandovali, mávali, štrngali kľúčmi. November 1989.

Pred pár dňami som sa vrátil z Budapešti, len tak sme boli s priateľkou na výlete, na pár dní. Nebral som si ani pas. Načo, stačí mi občiansky. Časť leta som strávil zase v Hamburgu, v Nemecku. Priateľka tam bola na študijnom pobyte a ja som sa rozhodol, že za ňou prídem. Tiež len tak, na pár dní s občianskym vo vrecku. Cestovanie celkovo mám veľmi rád, vlastne odkedy si pamätám, stále som niekam cestoval. V lete 1994 som bol prvýkrát s rodinou pri mori, v Taliansku. Mal som 8 rokov. Mama s otcom boli tiež prvýkrát pri mori. Otec mal 32 a mama 31 rokov. Otec má silný vzťah k rockovej hudbe a tak sa nám doma vždy povaľovali rôzne platne. Pamätám si, keď som mal 9 rokov a prihlásil som na gitaru do ZUŠ, ako mi otec ukázal jednu platňu. Na obale bolo napísané Ján Cikker - Slovenská suita. Otec s usmial a vytiahol platňu. Jimi Hendrix. Bol si pre ňu v Drážďanoch, niekedy začiatkom 80.rokov. Originálny obal si nemohol vziať. Keď som mal 13 rokov a doma kompletnú diskografiu Black Sabbath, Led Zeppelin, Queen a xy ďalších kapiel, nechal som si narásť dlhé vlasy. Otec sa zase len usmial a ukázal mi starú fotku, ktorú do teraz nosí v peňaženke. Mal na nej asi 15 rokov a vlasy po plecia. Kamarát ho na pamiatku odfotil. Na druhý deň sa cestou zo školy musel nechať ostrihať. Pred pár dňami som si objednal od jedného operátora ich televízne služby. Mám teraz kopec kanálov. Niekedy neviem čo skôr by som si pustil. Ľahnem si na posteľ a prepínam kanály. Doma sme mali kedysi veľkú sedačku a jedno menšie kreslo, tesne pri telke. My so sestrou a s mamou sme sedeli na sedačke a otec v kresle, nalepený na televízore prepínal tie dva kanály. Samozrejme, keďže sme bývali v Bratislave, mali sme aj Viedeň. Bohužiaľ, nikto z nás nevedel vtedy po nemecky. Mám 27 rokov a som šťastný, že mám všetko to, čo môj otec s mamou mať nemohli. Ale ešte šťastnejší som za to, že sa toho dočkali aj oni.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?